JAVISKO AKO SYMBOL
Scénické umenie pekingskej opery: gestá, boj a zvuk
Na javisku pekingskej opery takmer niet kulis — bič zastupuje koňa, stôl horu. Takto funguje symbolický jazyk tohto umenia.
Pozrite si vstupenky do divadla Liyuan na GetYourGuide ↗Holé javisko zvládne prácu celej scény
Tradičné javiská pekingskej opery takmer nenesú žiadne kulisy — často len stôl a dve stoličky, konvencia niekedy nazývaná yizhuo eryi. To, čo tento jednoduchý nábytok predstavuje, sa neustále mení podľa toho, ako ho umelci používajú: ten istý stôl sa v priebehu jedného predstavenia môže stať trónom, horským štítom, mestským múrom, posteľou alebo sudcovským pultom, a to sa signalizuje hereckým postavením a pohybom, nie akoukoľvek zmenou scény. Nie je to rozpočtová skratka, ale zámerná estetická voľba zdedená po divadelných predchodcoch pekingskej opery, ktorá kladie bremeno vytvárania scény výlučne na herecký výkon, nie na scénografiu — čo je časť dôvodu, prečo je herecký slovník taký hustý na významy.
Každodenné predmety sa stávajú symbolickými rekvizitami
Namiesto doslovných scén a dopravných prostriedkov sa pekingská opera spolieha na zdieľaný slovník symbolických rekvizít a pohybov, ktorý sa diváci učia čítať. Hodvábny bič držaný a rozkývaný naznačuje, že postava jazdí na koni; veslo vedené vo veslárskom pohybe naznačuje loď prechádzajúcu vodou; chôdza v širokom kruhu po javisku signalizuje dlhú cestu bez ohľadu na skutočnú prekonanú vzdialenosť; zástava s namaľovaným kolesom predstavuje prechádzajúci voz. Nič z toho nemá byť zamieňané s realizmom — je to štylizovaná skratka, na ktorej sa zhodujú umelci aj diváci a ktorá umožňuje príbehu pokryť obrovské vzdialenosti, desaťročia alebo celé bitky v kompaktnom javiskovom priestore a krátkej scéne.
Bojové sekvencie čerpajúce zo skutočných bojových umení
Akrobatický boj, ktorým je pekingská opera známa, nie je javisková dekorácia — čerpá priamo z čínskeho bojového umenia a akrobatického výcviku, choreograficky usporiadaného do presne načasovaných rutín kotúľov, práce so zbraňou a boja zblízka. Tieto sekvencie pripadajú najmä umelcom wusheng a wudan, ktorí sa fyzicky trénujú roky popri štúdiu spevu, keďže bojová scéna si vyžaduje rovnakú presnosť ako spievaná ária, ale s oveľa menším priestorom na chybu. Choreografia zámerne nepredstiera chaotické násilie, je štylizovaná a rytmická, často tesne synchronizovaná s perkusným orchestrom, takže bojová sekvencia pôsobí rovnako ako tanec, nie ako bitka — veľkolepá na pozeranie, ale postavená na skutočnom fyzickom majstrovstve.
Orchester: dve sekcie, jeden spoločný pulz
Predstavenie pekingskej opery poháňa malý orchester na javisku rozdelený na dve funkcie. Civilná sekcia, wenchang, poskytuje melódiu pomocou sláčikových a dychových nástrojov, na čele s jinghu — malými, vysoko ladenými dvojdrsnými sláčikovými husľami, ktorých prenikavý tón je jedným z najrozpoznateľnejších zvukov tohto umenia. Bojová sekcia, wuchang, je postavená na perkusiách — gongy, bubny a klapky — a robí oveľa viac než len udržiava takt: dáva podnety na vstupy a odchody, zdôrazňuje emocionálne momenty a poháňa tempo akrobatických bojových sekvencií v tesnej koordinácii s umelcami na javisku. Vedúci perkusionista, hrajúci na malý vysoko ladený bubon, efektívne diriguje celý súbor v reálnom čase.
Štyri zručnosti sú základom každej roly
Tréning pekinskej opery sa tradične organizuje okolo štyroch kľúčových zručností, ktoré musí každý účinkujúci do určitej miery ovládať bez ohľadu na typ roly: chang, spev; nian, štylizovaná recitácia a hovorený dialóg; zuo, expresívne herectvo a pohyb; a da, boj a akrobacia. Do akej miery sa účinkujúci opiera o jednotlivé zručnosti, závisí od jeho hangdang — laosheng sa opiera o chang a nian, wusheng bojovník o da — no všetky štyri zostávajú súčasťou tradičného kurikula. Práve táto kombinácia, a nie ktorákoľvek zručnosť izolovane, odlišuje účinkujúcich pekinskej opery od špecialistov na západné spevácke, herecké či scénicko-bojové tradície, a preto tréning zvyčajne začína v detstve a pokračuje roky, kým účinkujúci prevezme hlavné roly.