HANGDANG VYSVETLENÉ
Typy úloh v Pekingskej opere: Sheng, Dan, Jing a Chou
Každá postava pekinskej opery patrí k jednému zo štyroch typov úloh, pričom každý má vlastný hlas a gestá. Naučte sa ich rozoznávať a každé predstavenie bude oveľa zrozumiteľnejšie.
Pozrite si vstupenky do Divadla Liyuan na GetYourGuide ↗Štyri základné typy postáv v Pekinskej opere
| Typ úlohy | Koho hrajú | Ako ich spoznáte |
|---|---|---|
| Sheng (生) | Mužské postavy — učenci, úradníci, mladí muži, bojovníci | Prirodzený prejav, zdržanlivé gestá, často bez výraznejšieho líčenia. |
| Dan (旦) | Ženské roly naprieč vekom a temperamentom | Jemné pohyby, gestá vodných rukávov, prepracované pokrývky hlavy |
| Jing (净) | Mocní, nadživotní muži — generáli, bohovia, zloduchovia | Výrazný namaľovaný make-up na tvári, hlboký zvučný hlas, energické gestá |
| Chou (丑) | Komické postavy, často nižšieho spoločenského postavenia alebo šibalské | Malý biely fľak okolo nosa a očí, improvizovaný vtip |
Sheng: mužskí predstavitelia, rozdelení podľa veku a zručností
Úlohy Sheng pokrývajú mužské hlavné postavy Pekinskej opery, no táto kategória nie je jednotná. Laosheng postavy sú dôstojní starší muži – učenci, ministri, generáli – spievajúci prirodzeným hlasom, často s dlhou, upravenou bradou, ktorá signalizuje vek a spoločenské postavenie. Xiaosheng úlohy sú mladí muži, zvyčajne stvárňovaní vyšším, miestami až falzetovým hlasom, ktorý naznačuje mladosť. Wusheng úlohy sú bojovní muži – vojaci a dobrodruhovia – s intenzívnym tréningom v akrobacii a javiskovom boji, skôr než vo vokálnej ornamentike. Interpret sa zvyčajne špecializuje na jeden podtyp sheng počas celej svojej kariéry, pretože fyzický a hlasový tréning potrebný napríklad pre wusheng akrobaciu sa zásadne líši od zdržanlivej, sedivej dôstojnosti, aká sa očakáva od laosheng učenca-úradníka.
Dan: ženské roly a dlhá tradícia mužských interpretov
Dánske roly zobrazujú ženy v širokej škále povấh: čching-i sú cnostné, vyrovnané vydaté ženy alebo vdovy, spievané vytříbeným, kontrolovaným štýlom; chua-tan sú živé, koketné mladé ženy s rýchlejšími, hravejšími pohybmi; wu-tan sú bojovné ženy zručné v akrobatickom boji; lao-tan sú staršie ženy, spievané v nižšej polohe bližšie k prirodzenému hovoru. Po väčšinu dejín pekinskej opery stvárňovali ženské roly mužskí herci, trénovaní od detstva v technike dan, čo bola tradícia, ktorá dala vzniknúť niektorým z najslávnejších interpretov tohto umenia. Ženské interpretky hrajú dánske roly bežnejšie od dvadsiateho storočia, no samotná technika dan — hlas, gestá, chôdza — zostáva osobitou špecializáciou vyžadujúcou si dlhoročný výcvik.
Jing: namaľované tváre pre silné, nadrozmerné postavy
Úlohy jing sú vyhradené pre odvážnych, nadživotných mužov — generálov, bojovníkov, božstvá, démonov a zloduchov — ktorí vystupujú s dunivým, projekčným hlasom a prepracovaným maľovaným maskovaním zvaným lianpu. Farby a vzory na tvári postavy jing nie sú len dekoratívnou voľbou, ale kódovaným signálom osobnosti, aplikovaným podľa konvencií vybudovaných počas generácií vystúpení. Interpreti jing trénujú rovnako na silnú fyzickú prítomnosť ako na hlasovú silu, pretože tieto úlohy často spájajú spev s akrobatickými bojovými sekvenciami, ktorými je Pekinská opera známa. Vstup postavy jing je zvyčajne jedným z vizuálne najpôsobivejších momentov celého programu, práve preto, že maska oznamuje povahu postavy skôr, než zaznie jediný tón.
Chou: komická rola s licenciou na porušovanie pravidiel
Chou interpreti stvárňujú komické postavy — sluhov, dohadzovačov, nižších úradníkov či šibalov — okamžite rozpoznateľných podľa malého bieleho mejkapu okolo nosa a očí, ktorému sa niekedy hovorí „tvár malej kvetinky“. Napriek zdanlivej podobnosti so západným klaunstvom si chou roly vyžadujú seriózny tréning v akrobacii, slovných hračkách a komickom načasovaní, pričom chou interpreti majú často väčšiu voľnosť ako iné rolové typy improvizovať dialógy alebo priamo oslovovať publikum, čím prelamujú štvrtú stenu pre smiech. Zďaleka nejde o výplň — dobre umiestnená chou scéna resetuje emocionálne tempo programu medzi ťažšími sheng, dan či jing výstupmi, a preto každý večer obsahuje aspoň jednu.
Prečo celý systém existuje
Účinkujúci sa na začiatku svojho tréningu zaviažu k jednej hangdang, čiže kategórii rolí, a len zriedka medzi nimi prechádzajú, pretože každá si vyžaduje iné hlasové nastavenie, pohybový slovník a repertoár, ktorý sa učí roky, nie mesiace. Pre diváka je odmenou čitateľnosť: typ roly postavy – signalizovaný hlasom, chôdzou, kostýmom a u jing a chou aj líčením – vám v priebehu niekoľkých sekúnd od jej príchodu na scénu napovie, na akého človeka sa pozeráte, dávno predtým, než dej čokoľvek objasní. To je obzvlášť užitočné pre návštevníkov, ktorí sú v divadle prvýkrát a večer sledujú program zložený z niekoľkých krátkych, neznámych kusov, pretože systém hangdang preberá veľkú časť rozprávačskej práce, ktorá sa zvyčajne necháva na samotný dialóg.