VYSVETLENIE CHANG-TANG
Rolové typy pekingskej opery: šeng, tan, ťing a čchou
Každá postava pekingskej opery patrí k jednému zo štyroch rolových typov, z ktorých každý má vlastný hlas a gestá. Naučte sa ich čítať a akékoľvek predstavenie sa stane oveľa ľahšie sledovateľným.
Pozrite si vstupenky do divadla Liyuan na GetYourGuide ↗Štyri základné typy rolí v pekingskej opere
| Typ roly | Koho stvárňujú | Ako ich rozpoznať |
|---|---|---|
| Sheng (生) | Mužskí hrdinovia — učenci, úradníci, mladíci, bojovníci | Prirodzený hlas, zdržanlivé gestá, často minimálne alebo žiadne líčenie |
| Dan (旦) | Ženské postavy rôzneho veku a povahy | Jemné pohyby, gestá s vodnými rukávmi, prepracované čelenky |
| Jing (净) | Mocní, nadživotní muži — generáli, bohovia, zloduchovia | Odvážne namaľovaný make-up, hlboký rezonujúci hlas, energické gestá |
| Čou (丑) | Komické postavy, často s nižším spoločenským postavením alebo nezbedné | Malá biela škvrna okolo nosa a očí, improvizovaný vtip |
Šeng: mužskí hrdinovia, rozdelení podľa veku a zručností
Postavy šeng zahŕňajú mužských hrdinov pekingskej opery, no táto kategória nie je jednotná. Postavy laošeng sú dôstojní starší muži — učenci, ministri, generáli — spievaní prirodzeným hlasom a často označení dlhou, upravenou bradou signalizujúcou vek a postavenie. Postavy siaošeng sú mladí muži, zvyčajne stvárňovaní vyšším, niekedy falzetovým hlasom na zdôraznenie mladosti. Postavy wušeng sú bojovníci — vojaci a dobrodruhovia — dôkladne trénovaní v akrobacii a scénickom boji skôr než vo vokálnej ozdobnosti. Interpret sa zvyčajne špecializuje na jeden podtyp šeng počas celej kariéry, keďže fyzická a hlasová príprava potrebná napríklad pre akrobaciu wušeng sa enormne líši od zdržanlivej, sedavej dôstojnosti očakávanej od učenca-úradníka laošeng.
Dan: ženské postavy a dlhá tradícia mužských interpretov
Postavy dan stvárňujú ženy v širokej škále temperamentov: qingyi sú cnostné, vyrovnané vydaté ženy alebo vdovy, spievané ušľachtilým, kontrolovaným štýlom; huadan sú živé, koketné mladé ženy s rýchlejším, hravejším pohybom; wudan sú bojové ženy zručné v akrobatickom boji; laodan sú staršie ženy, spievané v nižšom registri bližšom prirodzenej reči. Po väčšinu histórie pekingskej opery stvárňovali ženské postavy mužskí herci trénovaní od detstva v technike dan, tradícia, ktorá priniesla niektorých z najoslavovanejších interpretov tohto umenia. Ženské interpretky hrajú postavy dan bežnejšie od dvadsiateho storočia, no samotná technika dan — hlas, gesto, chôdza — zostáva výraznou, roky trvajúcou špecializáciou.
Jing: namaľované tváre pre mocné, nadživotné postavy
Postavy jing sú vyhradené pre odvážnych, nadživotných mužov — generálov, vojvodcov, božstvá, démonov a zloduchov — stvárňovaných hromovým, projektovaným hlasom a prepracovaným make-upom namaľovanej tváre zvaným lianpu. Farby a vzory tváre postavy jing nie sú dekoratívnou voľbou, ale kódovaným signálom osobnosti, aplikovaným podľa konvencií vytvorených generáciami predstavení. Interpreti jing trénujú pre mocnú fyzickú prítomnosť rovnako ako pre hlasovú silu, keďže tieto postavy často kombinujú spev s akrobatickými bojovými sekvenciami, ktorými je pekingská opera známa. Vstup postavy jing je zvyčajne jedným z vizuálne najpôsobivejších momentov každého programu, práve preto, že make-up oznamuje povahu postavy skôr, než zaznie jediný tón.
Čou: komická postava s licenciou porušovať pravidlá
Interpreti čou hrajú komické postavy — sluhov, dohadzovačky, nižších úradníkov, šibalov — okamžite rozpoznateľné podľa malej škvrny bieleho make-upu okolo nosa a očí, niekedy nazývanej „malá kvetinová tvár". Napriek podobnosti názvu so západným klaunovaním si postavy čou vyžadujú seriózny tréning v akrobacii, slovnej hračke a komickom načasovaní a interpreti čou majú často väčšiu licenciu než iné typy postáv improvizovať dialóg alebo priamo oslovovať publikum, čím prelamujú štvrtú stenu pre smiech. Ďaleko od výplne, dobre umiestnená scéna čou resetuje emocionálne tempo programu medzi vážnejšími kusmi šeng, dan alebo jing, a preto väčšina večerov zahŕňa aspoň jednu.
Prečo celý systém existuje
Umělci sa počas svojho výcviku zaväzujú k jednému hangdang, teda kategórii typov rolí, a len zriedka medzi nimi prechádzajú, pretože každá vyžaduje odlišné umiestnenie hlasu, fyzický slovník a repertoár, ktorý sa učí roky, nie mesiace. Pre diváka je prínosom čitateľnosť: typ role postavy – signalizovaný hlasom, chôdzou, kostýmom a pri jing a chou aj líčením – vám približne prezradí, aký typ človeka sledujete, už v priebehu niekoľkých sekúnd od ich vstupu na scénu, dávno predtým, než samotný dej čokoľvek objasní. To je obzvlášť užitočné pre prvých návštevníkov, ktorí sledujú program niekoľkých krátkych, neznámych hier počas jedného večera, keďže systém hangdang vykonáva veľkú časť rozprávačskej práce, ktorá je zvyčajne ponechaná len na dialóg.